Ľudová architektúra bola vždy úzko spätá s prírodou. Každý región má svoje špecifiká – prírodné ale aj etnické. Autor nás sprevádza zo Záhoria na Podjavorinu, cez Podunajsko, Považie a Ponitrie, na Kysuce, Turiec, Liptov a Oravu, Horehronie, Hont, Gemer, Spiš, Šariš, Zemplín až na Dolnú zem a do rómskych osád. Všade hľadá a objavuje malebnú ľudovú architektúru typickú pre daný región.
Slovenskom v dejinách prechádzali mnohé národy, mnohí sa sem prisťahovali, alebo kolonizovali celé územia. Tak vznikali v tesnom susedstve architektonicky často odlišné stavby. Či už to boli Slováci, Nemci, Maďari, Chorváti, Gorali, Rusíni, Židia, Rómovia, každé etnikum si prinieslo vlastné zvyky, životný štýl a aj vlastný spôsob stavby obydlí. S meniacou sa krajinou, mení sa aj stavebný materiál: hlina, rákosie a tehly striedajú kameň, drevo a ďalšie materiály, ktoré poskytuje okolitá príroda.
V knihe sú zachytené unikátne stavby, ktoré vytvorili a obývali ľudoví stavitelia bez vzdelania a technického zázemia. Sú príťažlivé, krásne a citlivo osadené v krajine. Dnes už takáto architektúra nevzniká, prerušil sa stáročia trvajúci vývoj ľudového staviteľstva.
Vďaka bohatému fotografickému materiálu autora sa môžme bližšie zoznámiť s krásami ľudovej architektúry na celom Slovensku.
Štítky:
Slovensko,
Lidová architektura