Milenci – Romeo a Júlia z Afganistanu (slovensky) (SK)

Zakia bola Tadžička, Ali bol Hazár, ona sunnitská moslimka, on šiitský moslim. Odmala vyrastali ako nerozluční priatelia v odľahlej horskej provincii Bamján a ich priateľstvo sa postupne zmenilo na lásku. Zakiina rodina však mala s dcérou iné plány, a tak sa mladí odvážne vzopreli tradičným afganským zvykom aj islamskému právu. Zakia utiekla z domu a uchýlila sa do ženského útulku, ale tam sa nemohla vídať s Alim. Zaľúbenci sa preto opäť ocitli na úteku, ustavične prenasledovaní Zakiinou rodinou. Rod Nordland ich príbeh zverejnil vo svetových médiách a rozhodol sa, že im pomôže dostať sa do bezpečia. Po mesiacoch života v jaskyniach alebo v domácom väzení v tesných kábulských bytoch mladý pár podnikol – s pomocou Roda a finančných darov zo zahraničia – viacero pokusov utiecť z Afganistanu do Tadžikistanu. Zakiina rodina ich po nútenom návrate do Kábulu naďalej prenasledovala. Rod Nordland ponúka pútavý príbeh o tom, aké zložité, ba priam nemožné je vybojovať Zakii a Alimu aspoň základné ľudské práva, a to napriek veľkému úsiliu aj finančnej podpory zo Západu. Vyrozprávaním ďalších podobných príbehov dokumentuje, ako hlboko sú kameňovanie, detské sobáše či legalizované znásilnenia zakorenené v tradičnej afganskej kultúre. Zmodernizovaný afganský súdny systém v súčasnosti čiastočne zohľadňuje práva žien a rodovú rovnosť, mnohé kruté zvyky oficiálne zakazuje, ale v bežnom živote pretrvávajú a ľudia ako Zakiin otec a bratia sa ich nemienia vzdať. Mladí manželia Zakia a Ali dnes vychovávajú dcérku a napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam dúfajú, že z krajiny raz uniknú. Milenci Romeo a Júlia z Afganistanu je príbeh o nezlomnej sile ľudských citov, túžbe po dôstojnom živote a sebaurčení v konfrontácii s desivo represívnou kultúrou. Z anglického originálu The Lovers. Afghanistans Romeo and Juliet (Ecco, an Imprint of Harper Collins Publishers, New York 2016) preložila Zuzana Vilikovská. Ukážka z textu Keď sa skľúčený Ali ukladal spať, Zakia sa krčila s dvoma spolubývajúcimi Abidou a Safúrou na druhej strane údolia. Všetky tri si naplánovali vykĺznuť z postelí tesne pred polnocou a vyčkať vo vchodových dverách veľkého domu, kým strážnik vonku zaspí. Bamjánsky útulok pre ženy s čisto afganskými zamestnancami, ktorý prevádzkovala ženská sekcia Organizácie spojených národov, v tom čase prichýlila pätnásť dievčat a mladých žien – všetky tam boli pre hrozbu bitky alebo zabitia od príbuzných, pre vynútené sobáše s niekým, koho nemohli vystáť, alebo pre nelegálne sobáše detí, alebo pre staré prosté znásilnenie. Safúrin prípad bol mimoriadne nešťastný. Pred súd ju priviedli v rámci sporu dvoch rodín o podmienky jej zasnúbenia ako štrnásťročnej. Súdni zamestnanci ju vzali do zadnej miestnosti súdu a hromadne znásilnili. Sťažovala sa, ale sudcovia zablokovali akékoľvek stíhanie násilníkov, a tak Safúra ušla do útulku pred ich pomstou a v strachu pred zlobou vlastnej rodiny voči nej. Pre afganské rodiny je bežné zavraždiť dcéru, ktorá mala chybný úsudok alebo jednoducho len smolu, že ju znásilnili, pričom voči násilníkovi často prejavujú nepochopiteľnú zhovievavosť. Volajú to zabitie zo cti. Aj Zakia utiekla do útulku pred zabitím zo cti, hoci z iného dôvodu.

MOJE KNIHOVNY