Po Dychu života prináša vydavateľstvo Serafín ďalšiu zaujímavú
knihu Amedea Cenciniho o kňazskej a rehoľnej formácii: Strom
života. Autor sa v nej pokúša zadefinovať formačný model, na ktorom
možno vybudovať projekt trvalej formácie.
V predchádzajúcej knihe pisateľ hovorí, že trvalá formácia je
ochota mysle a srdca dať sa formovať životom počas celého života.
Kniha Strom života predkladá integračný model, ktorý má schopnosť
vyvolať vo formovanom človekovi práve takúto túžbu a schopnosť.
Rodí sa z minulosti a z konštatovania a presvedčenia, že už samotný
život, vlastná minulosť má formačnú funkciu a že Boh Otec
pokračoval vo svojej stvoriteľskej činnosti aj pri stvárňovaní
každého človeka prostredníctvom udalostí jeho života. Neexistuje
situácia, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre Božiu tvorivú a
výchovnú činnosť.
Aby bolo možné zrealizovať proces integrácie vlastnej minulosti
a celého života, je potrebné venovať v priebehu počiatočnej
formácie zvláštnu pedagogickú pozornosť pamäti. Práve práca s
„pamäťou“ je nosným pilierom integračného modelu. Autor zároveň
predkladá praktické cvičenia ako rozvíjať túto schopnosť, aby bola
odrazom viery a Veľkonočného tajomstva v našom živote.
A prečo práve Strom života? Kríž, vytesaný z dreva stromu Edenu,
ako hovoria cirkevní otcovia, je „stromom života“. Celé dejiny
spásy sa uskutočňujú medzi dvoma stromami: zakázaným stromom a
stromom života. Amedeo Cencini zdôrazňuje, že na ceste duchovného
dozrievania je dôležitý vzťah obidvoch stromov. Ak dokážeme
integrovať naše zlo, stane sa súčasťou tajomstva, ktoré ho prekoná
a postupne premení na lásku, odpustenie, hojný a plodný život, na
pokornú a štedrú službu...; a na to je potrebná práve „pamäť
viery“.