V druhej polovici 17. storočia, keď v Európe vrcholil tlak Osmanskej ríše, bol Prešporok – dnešná Bratislava – najdôležitejším mestom Uhorského kráľovstva. Jeho obyvatelia húfne zanechávali katolícku vieru a pridávali sa k reformátorom. Ostrihomskí arcibiskupi, ktorí sa v meste často zdržiavali, hľadali pomoc u príslušníkov rýchlo sa rozvíjajúcej rehole, ktorá v európskom meradle výrazne prispela k obrane katolicizmu. Zo skromných začiatkov sa ich činnosť v Prešporku rozvinula do založenia významného kolégia, ktoré formovalo mládež. Z prešporskej jezuitskej tlačiarne sa šírili významné náboženské i vedecké literárne diela. Mariánske kongregácie, ktoré jezuiti zakladali, poznačili nielen formu ľudovej zbožnosti širokých más veriacich, ale vtlačili výraznú pečať aj kultúrnemu a spoločenskému životu mesta. Pamätníkom pôsobenia jezuitov pred zrušením rehole v roku 1773 je doteraz viacero významných historických pamiatok v bratislavskom Starom meste.
Pútavý text tejto publikácie z pera historika Jozefa Haľka a fotografie Ľuboša Rojku nám priblížia požehnané pôsobenie nasledovníkov svätého Ignáca v meste, ktoré by bez ich prispenia vyzeralo v minulosti i v prítomnosti zaiste celkom inak.
Štítky:
Monografie,
Státy, kultury, národy,
Osobní růst,
Bratislava (slovensko),
Státy, kultury, národy - slovensky,
Naučná literatura - slovensky,
Náboženství - slovensky,
Křesťanství a společnost - slovensko,
Křesťanství a kultura - slovensko,
Křesťanství a společnost,
Křesťanství a kultura,
Církevní život,
Osobní růst - slovensky,
16.-18. století,
17.-18. století,
Intelektuální život - slovensko,
Intelektuální život,
Řeholní řády,
Jezuité,
Řeholníci,
Novověk,
Jezuité - slovensko,
Církevní život - slovensko,
Slovenské dějiny,
Bratislava