Osud tých, ktorí si dobrovoľne vybrali život v gete podceňovaného humoru, je často nespravodlivý. Šašovia a klauni, ktorí nás zabávajú, sa iba zriedka dostanú do panteónu veľkých osobností. Zostávajú však v srdciach svojho publika. Lebo darmo, humor je večný a ľudia ho potrebujú ako kyslík. Bez neho sa nedá na tomto svete slušne žiť. „Mať charakter, znamená ostať na nohách vo svete postavenom na hlavu,“ napísal v jednom aforizme Stano Radič. Zrejme vedel, o čom a o akej dobe hovorí. Svojím humorom a postojom sa pokúšal ten náš čudný svet aspoň trochu napraviť. Postaviť ho opäť na nohy. Bola to šťastná terapia, lebo liečba humorom má svoje veľké výhody. Ak sa aj nepodarí, sranda zostáva!
Táto kniha je spomienkou na Stanislava Radiča (1955 – 2005), sociológa, rozhlasového redaktora, scenáristu, dramatika, aforistu, glosátora a predovšetkým skvelého človeka, ktorý nám veľmi chýba.
Ukážka z textu
Technik Paľo Makovíny, ktorý humoristov sprevádzal, bol majster v rýchlom jedení. Obed dokázal skonzumovať v rekordnom čase. Zdôvodňoval to svojou profesiou: ako zvukár musel byť rýchly, aby stihol postaviť aparatúru, skôr ako sa najedia herci či muzikanti. Žartom dodával, že občas s kolegami usporiadali preteky. Najpomalší jedák, ktorý kolektív najviac zdržal, musel zaplatiť za trest všetkým obed. Stano Radič zobral tento žart osobne. A hoci humoristi neboli v jedení nijakí rekordéri, v okamihu, keď si Filip šúľal prvú cigaretku, púšťal sa Radič iba do druhého chodu. Keď si všimol, že ostatní už dojedli, namosúrene odložil príbor a vyhlásil: „Kašlem na to, už nechcem!“
Táto situácia má grotesknú dohru. Keď sa istá novinárka opýtala Rasťa Piška, ako si humoristi krátia voľný čas na zájazdoch, spomenul príhodu s rýchlym jedením. Na otázku, kto z partie obeduje najpomalšie, odpovedal popravde – Stano Radič. O týždeň vyšiel článok s titulkom: Radič na zájazdoch platí všetkým obedy! Bola to prvá, zatiaľ nevinná skúsenosť s bulvárom, keď novinárka prifarbila fakty tak, aby vznikol zaujímavejší článok. Časopis si prečítala aj nič netušiaca Stanova manželka Iveta a so smiechom mu vyčítala: „Teraz už viem, Stanko, prečo nikdy nemáš peniaze!“